Grécko – Turecké problémy v Ekvádore

Paula sa po toľkých rokoch v Holandsku trochu ťažšie chytala na slovenčinu, no postupne sa rozbehla a Damla bola také milé usmievavé stvorenie až do chvíle, kým neprišla reč na grécko -turecké otázky.V Grécku som strávil dosť času na to, aby ma to trochu „nepoznačilo“ a na druhej strane zase stála odchovankyňa Ataturka.A tak som sa dozvedel, že skoro všetko jedlo (okrem gréckeho šalátu), typické grécke koláče, alkohol, káva (okrem tej ľadovej), tradičné kostýmy...to všetko je turecké.Hovorili sme o veciach, za ktoré by dal každý Grék ruku do ohňa, no vidím, že také isté emócie sú aj na druhej strane.Tieto dva národy žili tak dlho jeden vedľa druhého, hoci častejšie vo vojnách ako v mieri, že sa vzájomnému ovplyvňovaniu nedalo vyhnúť. Majú veľmi podobné zemepisné podmienky, podobnú stravu a 500 rokov tureckej nadvlády v Egejskom mori to všetko tak dokonale premiešalo, že dnes už naozaj nikto nevie, kde vznikla prvá musaka, kto zatočil prvý kebab (či gyros) a či je turecká káva naozaj turecká. No každý sa bude do krvi biť za tú svoju stranu! Takže mi je dnes znova o trochu viac jasné, prečo to medzi týmito dvoma národmi bude ešte dlho škrípať a prečo sa bude Cyperská otázka ešte dlho pretriasať medzi politikmi.No milé na tom bolo to, že tu v Ekvádore to bolo v podstate jedno a celá táto debata sa odohrala skôr na precvičenie argumentácie a že sa pri tom obe strany vlastne celkom dobre bavili.Yasu!