- skupina Írov, ktorí hostel opúšťali vždy okolo jedenástej večer a vracali sa poobede o piatej- dve Švajčiarky, ktoré sa pred rozlúčkou v Buenos Aires ešte rozhodli nachytať trochu brazílskeho slnka- Austrálčan, ktorý chce za rok prejsť celý Americký kontinent od Patagónie až po Aljašku, s dlhšou zastávkou v Kolumbii, kde by s neváhal aj oženiť- mĺkve Švédky, čo za celý čas neprehovorili ani slovo- trojica Izraelčanov, ktorí sa po povinnej vojenskej službe rozhodli vybrať si dlhšie neplatené voľno- Angličan, ktorý tu kvasí už dva mesiace. Tomu som najskôr nerozumel, no som videl ako si 2-3 krát denne ukrajuje zo svojej kocky hašišu, bolo mi jasné, že mu čas plynie trochu iným tempomA toto všetko sa spolu s jedným Slovákom zišlo v tichej zabudnutej uličke Ria de Janeira. Na mieste, kde sa raňajky podávali do jedenástej a aj tak na ne polovica obyvateľov vždy zaspala!
Hostel
V Riu som chvíľu pobudol aj v hosteli, ktorý by v hotelovej terminológií asi neohodnotili žiadnou hviezdičkou, no zato to bolo miesto, kde sa zišlo zopár zaujímavých ľudí.